Behám po tomto svete už nejaký ten rok a keď to prehodím na psie roky, tak som starý (jak pes). Občas si zahafkám, ale... Doba a hlavne svet sa vyvýja a mení. A ja nie som z istých vecí dva krát šťastný. Lebo som starý a už asi nedokážem pochopiť niektoré situácie jak ten teen age. A preto niekedy vrčím...
Som slepý... a preto nepozerám na tento svet očami. Vnímam ho inými zmyslami, vnímam ho inak než vy. "Vidím" ho inak, odlišne a niekedy možno aj z nadhľadu... možno nesprávne... A preto vrčím....
V mojom prašivom kožuchu našlo útočisko niekoľko bĺch. Tie ma občas poriadne hryzú. Nie je to nič príjemné. Ja však mám príliš krátke nohy na to, aby som ich zo seba vytriasol... Neviem si s nimi poradiť... A preto zavýjam...
A tak Vás prosím, keď niekde uvidíte starého slepého prašivého psa - nekopte do neho!
Komentáre