starý slepý pes

Počuje divné a nepríjemné zvuky, ktoré postupne tíchnu. Na chvíľu je ticho. Potom sa ozve iný zvuk. Jemný a nežný. Budí ho sladký hlas. Hlas, ktorý patrí jeho milovanej manželke. Muco, nechaj ma, nechaj ma ešte chvíľu spať. Hovorí mu koľko je hodín a že zaspal. No nie... Budík určite nezvonil. Predstavy o pohodlnej ceste autobusom sa rozplynuli. Už si ani naposledy nebude môct prejsť v hlave tú životne dôležitú prezentáciu, čo dnes má. A to na nej závisí jeho budúcnosť. Bude rád, keď príde načas. Do prdele.... do riti.... do riti.... a ešte raz do riti....

Rýchlo si oblieka košelu a nohavice, na krk natahuje pokrčenú kravatu. Papiere zo stola rýchlo hádže do kufríka spolu s ostatnými dôležitými vecami. Šlak to trafiť nevedel... do prdele... V kuchyni si odpíja z kávy, ktorú mu pripravila manželka, berie kľúče od auta a zabuchne dvere od bytu. Nechá ju tam stát na chodbe. Veď sa ponáhla na parkovisko. Žiadny bozk na rozlúčku. Rýchlo... do riti... rýchlo... Veď sa ponáhľa do roboty. Vybehne do fujavice. Sneh si veselo padá.

Za oknom vidí rozospaté očí svojej dcéry, jej malá rúčka mu kýva. Odvracia hlavu od okna a vycúva z parkoviska. Kolesá sa kĺžu na napadnutom snehu. Preplieta sa premávkou a pomalinky sa dostáva do normálu. Už je na ceste. Snáď to stihne. Muco, šak ja som sa s tebou ani nerozlúčil... ani s tebou dcérka... veď nevadí... večer sa uvidíme... Začal rozmýšľať nad zajtrajškom. Bude Silvester. Oslávime príchod nového roka. Budeme celý deň spolu... zajtra nikam nemusím ísť...

Na chodníku stojí stará žena v hrubom kabáte a palicou, ktorou si inak pomáha pri chôdzi, ukazuje na príchodivšiu električku. Všimol si ju a ani nevie prečo, zastavil pred prechodom. Starci majú probléme nespavosti... prečo už behá po meste, keď ešte mohla spať?... čo ja by som za to dal... Starena prechádza po neposypanom prechode. On sa znova rozbieha. V spätnom zrkadle vidí ako nastupuje do emhádečky. Tak ju stihla... nemusíš čakať na ďaľšiu v takom nečase... aspoň dobrý skutok, keď už nič iné... Dostáva sa na dialnicu. Stále husto sneží.

No to je v ****, tak už to určite nestihnem... Zastavuje. Pred ním stojí veľa áut v oboch pruhoch. No nevie čo sa deje vpredu, vie len, že príde určite neskoro. To bude prúser. Prečo ja?... prečo sa to deje akurát mne? Pozrie sa do spätného zrkladla. Vidí zelený ťahač, blíži sa. Nejde nejako rýchlo?... prečo nebrzdí... Vídí snehovú víchricu, vidí tú snehovú smršť, ktorá ten ťahač sprevádza. Veď on brzdí... tak prečo nezastavuje... je stále bližšie... a blíži sa rýchlo... keby som nepúšťal tú babku cez prechod mohol som byť o pár áut vpredu... Prečo som ju pustil... prečo som stál...
Predsa sa to stane...je to tu...prichádza......tá kurva...nenadávaj jej!.....veď ona jediná je spravodlivá...Tak poď, poď si pre mňa...mama... otec... Muco... dcérka... už nebude Silvester... už sa neuvidíme...